Ak do konca novembra nedôjde k dohode akákoľvek zdravotná ani akútna starostlivosť nebude na Slovensku zabezpečená. Preložené do zrozumiteľnej reči – nebudú prijímaní pacienti k plánovaným operáciám. Hospitalizovaní pacienti zostanú bez lekára v nemocnici. Ak dôjde k havárii, zranených nebude mať kto ošetriť.
Bude ohrozené zdravie a životy všetkých ľudí. To je najhorší scenár.
Prečo je situácia takto vyhrocovaná ? Po rokoch manifestačných akcií nosením stužiek, darovaním krvi, hladoviek, pokusu o štrajk, ktorý súd zakázal ostali výpovede, ako jediná legitímna možnosť, aby bol hlas lekára vypočutý.
Aj napriek hrozbe ohrozenia životov ľudí minister stále nepristupuje k situácii zodpovedne. Premrhal čas na diskusiu od podania deklarácii o výpovediach do ich samotného podania. Stratil drahocenný čas cca 4 mesiacov. Po podaní výpovedí na prvom stretnutí bol jediný problém transformácia. Dofinancovanie zdravotníctva, dodržiavanie zákonníka práce a platy neboli žiadnym problémom. Teraz, keď situáciu čiastočne zobral do rúk prezident a transformáciu pozastavil, začal mať minister problém s platmi.
Má vôbec minister snahu korektne rokovať o dohode ?
Za 6 týždňov ani nevedel zrátať, koľko peňazí potrebuje na zvýšenie platov. Je nekorektné, aby lekár zarábal 8-13 Euro na hodinu ? Kde vziať peniaze ? Ročné prevádzkové náklady poisťovní sú cca 250 miliónov Euro. Ale náklady na nadčasy zostávajú neuhradené.
Navyše, kde sú peniaze z emisií, kde sú peniaze z predraženého mýta, kde sú peniaze z predražených diaľníc, kde sú peniaze z daňového riaditeľstva Košice, kde sú platinové sitká ? Myslím, že podiel potrebný na zvýšenie platov je len zlomkom z uvedeného.
A odkiaľ sa zoberú peniaze na zvýšenie platov poslancov, ústavných činiteľov, sudcov a predčasné voľby ?
Ak sa to hodí vieme urobiť z ústavy trhací kalendár a zmeniť ju. Ak ide o zdravie a životy občanov tak pán minister nie je schopný korektného dialógu. Radšej vsadil na čas a zastrašovanie, to je jeho plán B.
Náš protest je proti rozkrádaniu tohto štátu. A chceme iba to, aby sme boli platení podľa zákonníka práce. Naozaj chceme tak nesplniteľne veľa? Sme vlastne potrební ?