Lekári a sestry, spojme sa!

Autor: Milan Mrázik | 5.10.2012 o 14:15 | (upravené 5.10.2012 o 14:48) Karma článku: 15,87 | Prečítané:  959x

Nemýlite sa. Názov tohto článku je parafrázou poslednej vety Manifestu komunistickej strany Karla Marxa a Friedricha Engelsa. Mýli sa však ten, kto by si myslel, že mi ide o šírenie komunistickej propagandy. Ani náhodou. Len je smutné, že zdravotné sestry na Slovensku sú už pomaly v rovnakej situácii ako Marxov proletariát v jeho manifeste. Už nemajú čo stratiť, iba ak svoje okovy.

Súčasná situácia sestier nie je vôbec jednoduchá. Prišli (dúfajme, že dočasne) o svoj zákon. Spoločnosť považuje ich nenahraditeľnú prácu za samozrejmosť. Zamestnávatelia dennodenne prehliadajú ich schopnosti, vzdelanie a drobnú, neviditeľnú prácu. O koho sa dnes majú oprieť? Kto sa ich zastane? Kto im podá pomocnú ruku?

Ako je známe, generálna prokuratúra dala podanie na ústavný súd proti zákonu a platoch sestier. Ten ho veľmi promptne prijal na konanie a pozastavil účinnosť zákona. Nielen sestry, ale vlastne všetci zdravotníci - s výnimkou lekárov – ostali vystavení napospas osudu a svojvôli zamestnávateľov. Lekári ako jedna časť zdravotníkov sú o krok vpred, ich zákon platí a osud sestier by im mohol byť ľahostajný. No nie je to tak.

Medicína a starostlivosť o pacienta je tímová práca. V úsilí o prinavrátenie zdravia a mnohokrát aj o záchranu života dokáže lekár veľa aj sám, isto však nie dosť, aby bolo jeho poslanie naplnené. Pri starostlivosti o chorého človeka má každý zdravotník svoje miesto, nielen lekár, ale aj sestra, laborant a ďalší spolupracovníci. Len spoluprácou je možné dosiahnuť požadovaný výsledok a pacientovu spokojnosť.

V bežnom živote nemusí medzi zdravotníkmi vládnuť priateľstvo. Ruku na srdce, naozaj to tak nie je. Charakter práce nás, zdravotníkov, si však vyžaduje úzku spoluprácu. Výsledkom by mal byť rešpekt jeden k druhému a minimálnym základom dobrých vzťahov musí byť profesionálna úcta. To, čo nás má spájať, je výsledok našej práce, teda spokojný pacient.

Doba, v ktorej žijeme, je pokrivená. Vládnu v nej závisť a mnohokrát aj radosť z neúspechu prípadne nešťastia druhého. Všetci to vnímame a možno aj kritizujeme, no zároveň charakter našej doby spoluvytvárame. Takmer úplne samozrejme sme si zvykli ukazovať prstom na druhého, ale zabudli sme nastavovať zrkadlo sebe samému. Nie je podstatné, čo neurobili druhí, ale či a čím som prispel ja, a čím si prispel ty a čím prispeli on a ona.

Sestry pochopili, že musia mať vlastné odbory, ktoré fungujú a predstavujú protiváhu zamestnávateľovi. Možno aj po vzore LOZ. Istú časť podpory a ochrany poskytuje aj komora sestier, ktorej hlavnou náplňou však nemôže byť suplovanie odborov. Znie to možno absurdne, ale najskôr sa musia jednotné zdravotnícke odbory rozpadnúť, aby mohli vzniknúť nové, samostatné pre každý zdravotnícky stav, aby sa v budúcnosti obnovené a očistené znova spojili.

Dnes potrebujú pomoc sestry, s ktorými my, lekári, dennodenne úzko spolupracujeme. Je na každom lekárovi, ako sa k podpore sestier postaví. Je najvyšší čas ukázať postoj a charakter. My, zdravotníci, by sme sa mali spojiť a spoločne podporovať jeden druhého.

Dnes sestry potrebujú lekárov a ostatných zdravotníkov. Nezabúdajme, zajtra môžu lekári potrebovať pomoc sestier.

Lekárom nemôžu byť sestry ľahostajné. Ony podporu nielen potrebujú, ony si ju najmä zaslúžia.

Som lekár a bude mi cťou byť s vami ,sestrami, 10. 10. 2012 v Košiciach. Nemáme čo stratiť, iba ak tie okovy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?