Vytrvalosť sestier je obdivuhodná. Napriek podrazu bývalého vedenia Slovenskej lekárskej komory sa neuchyľujú k úderom pod pás, ani k nátlaku. Aj po pozastavení účinnosti zákona o ich platoch presadzujú svoje oprávnené nároky pokojne a slušne. Po proteste pred ústavným súdom pozvali poslancov a ministrov do nemocníc na akciu Deň so sestrami. Chcú im ukázať, ako ťažko a v akých podmienkach pracujú.
Pani ministerka Zvolenská však nemá pre ich aktivity žiadne pochopenie. Podľa jej vyjadrení nemocnice nie sú ZOO a sestry by nemali robiť z vážnych vecí divadlo. Pacient predsa nie je zvieratko.
Keď som počul tento výrok prvý raz, vyhŕklo zo mňa: Neverím! Žiaľ, ministerka ho myslela vážne.
Súhlasím, že v nemocniciach sa musí dodržiavať hygienicko-epidemiologický režim a zachovávať povinnosť mlčanlivosti o pacientoch. Ruku na srdce, tieto dôvody sú len výhovorkou. Veď ako by sa mohol dostať televízny štáb na operačnú sálu a natáčať prebiehajúci zákrok? Ono to ide a veľmi jednoducho. Stačí, že pacienti vyjadria súhlas. Stačí málo, je potrebné aspoň trochu chcieť. Nemyslíte, pani ministerka?
Sestry rozhodne nerobia z nemocníc divadlo, ony tam tvrdo pracujú a navyše do neosobného nemocničného prostredia vnášajú ľudské teplo a lásku.
Je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť. Poslanci a ministri majú počas Dňa sestier jedinečnú príležitosť v nemocniciach vidieť, koľko námahy stojí každodenná záchrana životov a prinavracanie zdravia. Myslím si, že takto môžu získať reálny obraz o podmienkach práce v nemocniciach. A aj o podmienkach, v akých trávia dni a týždne na oddeleniach pacienti.
Poslanci a ministri majú možnosť zažiť realitu slovenských nemocníc na vlastnej koži. Ak prídu, uvidia, ako a v akých, mnohokrát nevyhovujúcich podmienkach a priestoroch pacienti čakajú na vyšetrenie. Majú možnosť vidieť, ako v 21. storočí ležia neraz aj šiesti pacienti na jednej izbe. Spoločné WC a sprcha pre viacero izieb je takmer samozrejmosťou. Presvedčia sa, že toaleta a sprcha na izbe je aj v 21. storočí nadštandardom.
O realite, v ktorej sa pohybuje bežný slovenský pacient, mnohí naši politici nič netušia. Nie sú zvyknutí čakať dlhé mesiace na vyšetrenie a operáciu. Nechodia na ošetrenie cez ambulanciu, nečakajú ako bežný pacient.
Politici majú počas Dňa sestier možnosť vidieť a okúsiť, aká je práca sestry náročná. Jedna sestra sa bežne stará o 20 i viac pacientov. Neraz je nútená vykonávať aj prácu sanitára. Ďalej by poslanci a ministri mohli ohodnotiť „komfort" stravovania na sesterskej izbe, prípadne priamo na jednotke intenzívnej starostlivosti, lebo inú možnosť nemajú. A mnohokrát im zamestnávateľ stravu ani nezabezpečí.
Ak politici prídu na Deň sestier, budú veľmi blízko chorých ľudí. Možno stretnú aj nevyliečiteľne chorých. A možno na vlastné oči uvidia smrť a budú sa s ňou musieť vyrovnať. Budú si toho musieť veľmi veľa vypočuť. Pravdepodobne to nebude nič príjemné, lebo nielen sestry, ale aj pacienti toho majú veľa na srdci. Môžu očakávať nepríjemné otázky. Je načase, aby aj tí, ktorí rozhodujú o zákonoch a o našich osudoch, prejavili empatiu, bez ktorej by sa sestry pri svojej práci nezaobišli.
Podporujem sestry, lebo si to zaslúžia. Neznamená to však, že ministerkine slová o nemocniciach a ZOO sú úplne mimo reality. Ak sa totiž v slovenskom zdravotníctve konečne čosi zásadne nezmení, z našich nemocníc sa môžu naozaj stať ZOO.
Zmyslom fungovania zoologických záhrad je ochrana a zachovanie ohrozených druhov zvierat. Nesmieme dopustiť, aby sa ohrozeným druhom stali zdravotníci a predovšetkým pacienti.