O profesionálnej schizofrénii lekárov

Autor: Milan Mrázik | 19.2.2013 o 6:30 | Karma článku: 14,23 | Prečítané:  1902x

Politici často vykonávajú viaceré funkcie naraz. Poslanci sa hrajú na starostov, predsedov VÚC a ešte aj sedia v zastupiteľstvách miest, obcí a samosprávnych krajov. Tak aj potom vyzerá tento štát. Mimovládna organizácia INEKO poukázala na skutočnosť, že profesionálnou schizofréniou trpia aj lekári. Poďme sa pozrieť ako.

Na Slovensku je celkovo 18 774 lekárov. Až 4 074 z nich pracuje na viac ako jeden pracovný úväzok, čo predstavuje 21,7 percent lekárov. Rekordérom sa stal istý lekár, ktorý má až 3,5 úväzku, z čoho vyplýva, že vlastne pracuje 28 hodín denne. V Českej republike iba 11, 2 percenta lekárov pracuje na viac ako jeden pracovný úväzok. Podľa tejto štatistiky by sme mali byť dvakrát pracovitejší ako naši susedia.

Analýza INEKO vychádza z údajov roku 2010; zahŕňa povolania lekár a zubár. Jej slabinou je, že neobsahuje súčet úväzkov lekárov, ktorí pracujú pre farmaceutické firmy, venujú sa vede, výskumu, pedagogickej činnosti alebo podnikaniu. Tieto formy práce akoby prácou neboli a nevyžadovali si žiaden (pracovný) čas. Aj bez započítania týchto činností vyznievajú zistenia INEKO v neprospech lekárov. Realita je však oveľa horšia a v skutočnosti na ňu dopláca najviac pacient.

Zdravotná starostlivosť musí byť zabezpečená 24 hodín denne. Z nemocničných lekárov pracuje až 80 percent na viac úväzkov. Vykonávajú ústavné pohotovostné služby (ÚPS). Ak by sme prácu v ÚPS premietli do pracovného času, tak každý slúžiaci lekár má ďalších 0,3 až 0,5 úväzku navyše. Ani tento diel práce lekárov analýza do úvahy neberie. Možno preto, lebo ju povoľuje zákonník práce - lekár môže mať aj pracovné soboty. Tie síce odpracuje, ale v zápočte rokov pri odchode do dôchodku akosi chýbajú. Čím je človek starší, tým viac pociťuje únavu. Lekári sú navyše unavenejší o odpracované soboty.

Podľa analýzy INEKO pätina lekárov na Slovenku má viac ako jednu prácu. Pri zahrnutí práce nemocničných lekárov v ÚPS by sme sa možno dopracovali k tomu, že každý druhý lekár má viac ako jeden úväzok. O čom to vypovedá? Sú naši lekári extrémne pracovití a ešte k tomu aj nezištní? Alebo len využívajú nedostatky systému? S istotou môžeme konštatovať, že tento stav nie je dobrý pre pacienta. Ten predsa potrebuje čerstvého a oddýchnutého lekára. Ak by platila priama úmera medzi množstvom lekárom odvedenej (formálne vykázanej?) práce a zdravým pacienta, Slováci by boli najzdravší v Európe či na celom sveta. Ruku na srdce, nie je to tak.

Potrebujeme úpravu systému, ktorá vnesie poriadok do počtu pracovných úväzkov. Zakázať prácu nad jeden úväzok by bolo extrémnym riešením. Mala by byť stanovená horná hranica maximálne povolenej práce, aby v dôsledku únavy nedochádzalo k znižovaniu kvality výkonov lekára a tým k ohrozeniu pacienta. Analýza by mala byť v tomto smere podrobnejšia a konkrétnejšia.

Prečo systém zlyháva? Je vinníkom lekár? Alebo poisťovne a ministerstvo? Poisťovňa toleruje vyberanie hrozienok zo spoločného koláča na účet súkromných ambulancií a zdravotníckych zariadení. Dochádza aj k takým absurditám, že hrozienka v súkromnom zariadení vyberá lekár, ktorý je podľa pracovných výkazov v tom istom čase prítomný v nemocnici. Poisťovňa prerozdeľuje verejné zdroje, preto by mala mať prehľad čo, kde, ako a kto (!) robí.

Vedenie nemocníc musí mať prehľad o tom, či je lekár v pracovnom čase v nemocnici alebo v svojej súkromnej ambulancii. Poisťovňa by mala preplácať výkony aj prácu lekára bez ohľadu na to, či ide o štátne alebo súkromné zariadenie. Zvýhodnený má byť ten, kto poskytuje kvalitu, a nie ten, kto má vplyvných známych prípadne vlastní celú sieť.

Analýzu množstva vykonávanej práce malo už dávno v spolupráci s poisťovňami urobiť ministerstvo zdravotníctva. Veď kto má viac informácii o počte, druhoch a cenách výkonov a o tom, kto ich realizuje a či nerobí pre viac zariadení v rovnakom čase? Všetok tento neporiadok je platený z verejných zdrojov, ktoré vytvára pacient a je absurdné, že nemá žiadnu možnosť tento systém kontrolovať. Lekár určite zarobí viac, ale je sporné, či aj pacient viac dostane.

Počet pracovných úväzkov nehovorí nič o pracovitosti lekárov. Skôr asi platí, že čím je ich viac, o to väčší špekulant je daný lekár. Všetko je to však dôsledok nedostatočnej kontroly a absencie pravidiel a transparentnosti.

Pravidlá mal už dávno nastaviť štát. Zdá sa, že ideálnou hranicou by mohlo byť maximálne 1,5 úväzku na lekára. Pacienti si totiž nezaslúžia, aby starostlivosť o ich zdravie vyzerala ako štát, ktorý riadia nekompetentní, multifunkční politici.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?