Lekári alebo nepodarení trhovníci?

Autor: Milan Mrázik | 17.9.2013 o 8:21 | Karma článku: 19,81 | Prečítané:  12320x

Počúvanie príbehov patrí ku každodennej práci lekára. Mnohokrát sú to príbehy, ktoré v sebe skrývajú strach, obavy a bohužiaľ aj beznádej. Beznádej, keď pacient v bolestiach chodí po ambulanciách, od dverí ku dverám, ale nevie sa dovolať pomoci. O jeden sa s vami podelím.

Bolesť chrbáta priviedla pacienta na ortopedickú ambulanciu. Čakanie na vyšetrenie bolo dlhé a tak pacient zaplatil 30 eur za prednostné vyšetrenie. Za príspevok v hotovosti už lekár čas mal a rovno vypísal žiadanku na magnetickú rezonanciu, aj bez vyšetrenia pacienta. Pri kontrole lekára nezaujímali obrázky z rezonancie, len popis vyšetrenia. Pacienta poslal na neurochirurgiu so zvláštnym zdôvodnením, že ortopéd lieči chrbticu len vtedy, keď sa jedná o primárny nádor, prípadne metastatický proces chrbtice.

Tento príbeh ponúka niekoľko námetov na zamyslenie. Každodenná bolesť dokáže poriadne strpčiť život. Má pacient v bolesti čakať niekoľko mesiacov na vyšetrenie? Ak si odpovieme, že nie, tak prečo potom musí platiť 30 eur za prednostné vyšetrenie? Najmä ak návšteva lekára za 30 eur ani žiadnym vyšetrením nie je! Okrem toho, namiesto časovo a finančne náročnejšieho vyšetrenia na magnetickej rezonancii stačilo urobiť obyčajný röntgenový snímok chrbtice a diagnóza by bola zjavná. To by, ale musel byť lekárovi pacient prednejší ako 30 eur.

Dohliadať na to, či bola liečba a vyšetrenie správne indikované má zdravotná poisťovňa a úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Kto má však sledovať či poplatky, ktoré lekári vyberajú, sú správne a adekvátne?

Dnes lekári vyberajú takmer 400 rôznych poplatkov, ktoré schvaľujú múdri ľudkovia vo VÚC. Schválené poplatky hovoria veľa o kvalite práce vo VÚC. Mnohé sú opodstatnené, avšak veľa je absurdných. Sú zdravotnícke zariadenia, kde zaplatíte len za vstup. Vraj máte k dispozícii Wifi, môžete sledovať na monitoroch televíziu (a rôzne reklamy). Ale čo ak pacient tieto služby nechce? To je len jedna z mnohých absurdností. Jedným slovom neporiadok, ktorý nemá nikto na VÚC záujem poupratovať. Prečo asi?

Súkromných lekárov je 12 000. Na poplatkoch vyberú za rok 1,5 až 2 miliardy eur. Vystavené príjmové doklady sú obyčajným zdrapom papiera, ktorý vôbec nie je kontrolovateľný. Odhad hovorí, že až pol miliardy eur za rok nie je zdanených. To je v prepočte na 12 tisíc ambulancií 41 660 nezdanených eur ročne alebo 3500 eur mesačne. Daň z tejto sumy tvorí pre lekárov "bonus" 694 eur mesačne!

Daňové úrady kontroly nerobia, lebo nemajú kapacity. A čo by aj kontrolovali, keď lekári nemusia mať registračné pokladne? Ibaže by sa ozval pacient a s potvrdením o platbe navštívil daňový úrad so žiadosťou preverenia, či bol poplatok aj zdanený. Koľko sa nájde takýchto pacientov ? Asi málo alebo skôr nikto.

Ministerstvo financií sa tvári ako svätý za dedinou. Vraj nikto nedal podnet na zmenu zákona. Čudné je, že to nikomu na ministerstve nenapadlo keď dnes v štátnom rozpočte plátame jednu dieru za druhou. Šéf asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor hovorí, že keď lekárov do zákona o povinnosti mať registračnú pokladnicu nikto nenavrhol, logicky sa tam ani netlačili. Inak povedané, ak dnes môžu obchádzať zákon tak to chcú robiť aj naďalej, až kým ich v tom niekto iný nezastaví.

Ministerstvo aj lekári sa hrajú na mŕtve chrobáky. Potvrdzuje to vyhlásenie Miroslava Sepešiho z Asociácie výrobcov a predajcov registračných pokladníc. Napriek tomu, že opakovane upozorňoval vedenie rezortu financií, odpovede sa nedočkal. Nikto nevie a ani nechce vedieť, prečo lekári nie sú zahrnutí v zákone o povinosti mať registračnú pokladnicu. Je to vraj citlivá politická téma ...

Zdravotníctvo je bezpochyby témou citlivou. Najviac to pociťujú tí, ktorým má slúžiť, teda pacienti. Pokiaľ táto dôležitá téma bude viac témou politickou ako odbornou, zlepšenia sa nedočkáme.

Je smutné, že pacient je dobrý len nato, aby platil. Horšie je, že mnohí lekári sa správajú ako nepodarení trhovníci. Áno, lekári boli, sú a budú osobitným stavom v našej spoločnosti. Naša práca však musí byť viac poslaním ako prácou samotnou. K tomu je potrebné uvedomiť si, že peniaze sú dôležité, ale nesmú byť základnou kategóriou a hodnotou. Tou predsa je, alebo vlastne má byť, pacient.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?