Prečo situácia došla za hranu, ktorá znamená reálne ohrozenie života pacientov a nariadenie absurdných nútených prác pre lekárov v 21 storočí ? Jediná príčina je arogancia vládnej moci, ktorá bohužiaľ stále má len plán B – teda najtvrdšie zastrašovanie. A svojím nerokovaním sa diskreditovala.
Premierka a minister zlyhali na celej čiare. Nikto nesmie zabudnúť na ich opakované klamstvá v priamom prenose. Vsadili na vyvolávanie atmosféry strachu v lekárskom stave namiesto korektných rokovaní, keď bol čas na hľadanie rozumných kompromisov.
Žiadať hlavu ministra v tomto stave nepovažujem za dobré. Myslím, že ten kto situáciu dohnal až za hranicu zdravého rozumu, teda minister, by si to mal vyžrať až do konca. Veď už teraz proklamuje, že číslo 5 žije – to je jeho pozícia do budúcna.
Myslím, že súčasnému stavu sa dalo predísť. Avšak zastrašovanie spôsobilo opak – zomklo lekárov, ktorí sa rozhodli neustúpiť. K problému sa postavili principiálne. Po urážkach a klamstvách premierky a ministra sa rozhodli ukázať všetkým, čo lekár pre spoločnosť znamená. Lekárov je len mizivé percento, ale nahradiť ich môže len iný lekár – nikto iný, to nedokáže.
Myslím, že všetky požiadavky sú aj teraz legitímne. Diskutabilné je dosiahnutie spravodlivého ohodnotenia v horizonte do roku 2013. V súčasnej situácii by asi bolo solidárnejšie horizont o niečo predĺžiť, čo vlastne aj lekári v rámci kompromisu urobili.
Lekári sa vyhlásením núdzového stavu stali morálnymi víťazmi. Teraz už snáš každý pochopil, že ak chce lekár pracovať musí vedome porušovať zákonník práce.
Sklamal ma postoj ostatných strán a hlavne parlamentu, ktorý situáciu zle vyhodnotil. Omnoho skôr sa mali aktívne do riešení situácie zapojiť ostatné strany, lebo súčasný problém sa musí dotýkať všetkých bez rozdielu – je to problém celej spoločnosti. Je to problém vytvorenia fungujúceho systému verejného zdravotníctva.
Média zlyhali na celej čiare. K nezávislosti a pravdivej informovanosti majú veľmi ďaleko.
Napriek mojej aktívnej úlohe v akcii zachráňme zdravotníctvo bolo zlomom vyhlásenie absurdného núdzového stavu. V tomto momente som si prestal byť istý ďalším možným vývojom. Nevedel som do akého štádia to vláda môže dotiahnuť. Vláda, ktorá klame tým vyjadruje, že jej je občan ukradnutý. Po ťažkej úvahe som si dal na jednu misku váh riziká a na druhú moju rodinu. Jednoznačne zvíťazila rodina a deti. Či bolo moje rozhodnotie správne je diskutabilné.