Manžel pacientky to stihol, prišiel do hodiny. Vysvetľujem nutnosť a charakter operácie. V tom siaha do zadného vrecka nohavíc. Tuším čo tam má. Nemýlil som sa, peňaženku. Tak mu slušne hovorím, že to nemám rád a nech ju schová. On nástojí, že mi musí niečo dať. Napriek faktu, že obaja hovoríme po slovensky, on akoby nechápal, že si nič nevezmem. Pochopil až po mojom uistení, že ak tú peňaženku neschová preletí dverami tak rýchlo, že ich nestihne ani otvoriť. Znova ho, ale uistím, že všetko dopadne dobre a ja spravím všetko čo sa bude dať.
Operácia dopadla dobre. Pacientke sa uľavilo a ťažkosti ustúpili. Blíži sa deň prepustenia a sním aj spomínaný manžel, teraz s plnou igelitkou. Dopadol rovnako ako prvý krát s peňaženkou. Neuspel. Neviem, je chyba vo mne, že o úplatky nemám záujem, hovoríme jedným jazykom?
Hovoriť, že úplatky v zdravotníctve neexistujú by bolo klamstvo. Prečo, ale sú a kde je príčina ? Možno si pacienti myslia, že ak lekárovi niečo dajú urobí viac akoby mal. Predstava, že množstvo vyoperovaného nádoru je úmerná výške úplatku je absurdná. Taktika a stratégia operácie má úplne iné pravidlá. Argument, že to tak chodí už odpradávna, takisto neobstojí. Skoncujme s nesprávnymi tradíciami.
Príčina a zodpovednosť je na oboch stranách. Na strane dávajúceho a aj na strane prijímajúceho. Tento problém nevyrieši žiadny morálny ani etický kódex. Môžeme ho vyriešiť jednoducho. Lekári nebudú brať a pacienti nebudú dávať. Chyba je na oboch stranách.
Musím priznať, že niekedy sa igelitka nedá odmietnuť. Vďaka za záchranu života býva taká úprimná až je veľmi ťažké nepodľahnúť. Myslím, že to nie je správne, ale sú situácie, keď je to veľmi ťažké.
Iný problém je obálka, tá je neprípustná. Chorý systém ukazuje cestičky, ktorými sa dajú obísť pravidlá. Dlhé čakanie v bolesti nabáda využiť bočnú cestičku.
Riešením je zásadovosť, morálny prístup a profesionalita.
Jediné, čo sa kúpiť nedá je zdravie. Možno sa dá skrátiť čas čakania...
Vrátim sa o niekoľko mesiacov späť do doby, keď sme dali výpovede. Vtedy sme si hrdo pripli odznaky s textom „ Nemôžem byť ticho – aj kvôli Vám - VÝPOVEĎ“
Tak ma napadlo prečo, my lekári, teraz, tak hrdo, nenosíme iné odznaky s textom „ Ďakujem, ÚPLATKY NEBERIEM“