Drahé sestry!
Prišiel som dnes do Košíc, pretože nadišiel čas, aby sa lekári konečne postavili za zdravotné sestry.
Sestry každodenne stoja po našom boku. Ako sa hovorí, držia nám chrbát. Sestry, ste našou oporou!
My, lekári, síce liečbu riadime, no vy ste - povedané vojenskou terminológiu -výkonnými dôstojníkmi.
Čo by sme bez vás robili?
Aké by boli bez vás výsledky lekárskeho úsilia?
A ešte inak: Aké by bolo bez vás slovenské zdravotníctvo?
Som len obyčajný lekár. Nie som funkcionárom odborov, ani komory. Aj napriek tomu a možno práve preto pociťujem potrebu ospravedlniť sa vám za to, ako bezcharakterne a bezcitne sa k vám zachovalo bývalé vedenie Slovenskej lekárskej komory.
Hanbím sa za bývalé vedenie komory, ktoré nahuckalo generálnu prokuratúru, aby podala ústavnú sťažnosť proti zákonu o platoch sestier.
Hanbím sa za bývalé vedenie komory, ktoré brojilo proti zákonu o platoch sestier, aj keď lekári majú svoje platy rovnako ošetrené vlastným zákonom.
Keby sa bývalé vedenie komory nepostavilo proti sestrám, dnes by sme tu pravdepodobne nestáli, pretože ústavný súd by nepozastavil účinnosť vášho zákona.
Keď lekári podávali hromadné výpovede, vy ste v nemocniciach s láskou, trpezlivo a usilovne ťahali aj za nich. Toto má byť vďaka za vašu obetavosť?
V nedeľu sa tu, v Košiciach bežal 89. ročník Medzinárodného maratónu mieru. Vy, sestry, ste vytrvalé ako maratónkyne. Už vyše dvadsať rokov trpezlivo bojujete za svoje práva. Neštrajkujete, nepodávate výpovede, ale slušne žiadate a trpezlivo vysvetľujete. My, lekári, by sme si z vás mali brať príklad.
Hovorí sa, že v jednote je sila. U nás v nemocnici sme to pochopili. Dokázali sa spojiť SZOaSP s LOZ a novou sesterskou odborovou organizáciou. Musíme postupovať spoločne ako zdravotníci pri presadzovaní našich oprávnených požiadaviek.
Milé kolegyne !
Ďakujem vám za vašu obetavosť.
Prosím vás o odpustenie za podraz, ktorým sa na vás previnila lekárska komora.
A vyjadrujem absolútnu a bezpodmienečnú podporu vašim oprávneným požiadavkám.
