Nepochybne matematici z rezortu zdravotníctva neurobili žiadnu chybu. Výsledok matematicky sedí do bodky. Zníženie dlhu, bohužiaľ, nie je spôsobené systémovou zmenou, prípadne zlepšením efektivity práce v nemocniciach, ale obyčajným navýšením prostriedkov od VšZP o 50 miliónov euro. Pravda je taká, že sa vlastne nič nezmenilo a slovenský pacient je liečený v rovnako neefektívne ako pred rokom.
Podľa ministerstva zdravotníctva je výsledok výborný a spôsobený je hlavne šetrením na prevádzke nemocníc, ako aj zvýšením počtu hospitalizácií a operácii. Napriek tomu sú však len štyri veľké nemocnice v pluse, čo je žalostne málo.
Zvýšený počet hospitalizácií a aj operácií je rovnako sporným údajom. Omnoho zaujímavejší by bol údaj pomeru počtu operácií k počtu operačných sál a efektivity ich využívania. Aký je hrubý operačný čas na deň? Kedy sa začína operovať a kedy končia posledné operácie? Nie je ničím výnimočným, že začiatok operácií je neraz až po 08:00 a niekde dokonca aj po 09:00 hodine. Koľko strácame operačného času len neskorým začiatkom operačného programu? To ministerská analýza neukazuje.
Šetrenie na prevádzke je len kozmetická zmena, v skutočnosti nemocnice ušetrili veľmi málo. Ako by aj mohli viac, keď mnohé z veľkých nemocníc vo verejnom obstarávaní zlyhávajú. Dôkazom sú výsledky prieskumu Transparency international, napríklad o cene nákupu elektrickej energie.
Pacienta tieto hry s číslami nezaujímajú. Pre neho je dôležité ako dlho čaká na prijatie do nemocnice a ako rýchlo a správne je jeho zdravotný problém zistený a vyliečený. Inak povedané slovenský pacient potrebuje byť v nemocnici čo najkratšie a pobyt má byť efektívny. V čo najkratšom možnom čase musí absolvovať všetky potrebné vyšetrenia a rovnako rýchlo, ako sa to bezpečne dá, aj správne liečený. To je efektivita.
Pre pacienta by bolo prospešné, keby tento čas trávil v príjemnom a moderne zariadenom prostredí. Pri pohľade na naše chátrajúce stánky zdravia s názvom nemocnice o tom môže len snívať. Neviem, či múdri ľudkovia z rezortu zdravotníctva na to zabudli, ale v ich dokumente som nepostrehol údaj o tom, koľko nemocníc bolo v minulom roku zrekonštruovaných do podoby, zodpovedajúcej kritériám 21. storočia. Pravdu povediac asi žiadna, lebo už minimálne dve desaťročia sa v rámci prevádzky riešia len havárie. Tu by sa dalo šetriť na prevádzke. To by však budovy nemocníc museli byť moderné, s nízkou energetickou náročnosťou.
Nemocničné lôžka majú byť efektívne využívané. Čas hospitalizácie má byť čo najkratší. Počet rehospitalizácií má byť čo najmenší. Škoda, že matematici z ministerstva zdravotníctva sa touto problematiku pri ich zložitých výpočtoch nezaoberali.
Bez peňazí sa liečiť nedá. Myslím si, že to platí nielen pre slovenské nemocnice. Peniaze však musia byť využívané efektívne. Viac, ako informácia o údajnom znížení medziročného rastu dlhu, je pre pacienta dôležitejší iný údaj. Koľko času musí stráviť v nemocnici, aby sa domov vrátil vyliečený a nemusel byť opakovane hospitalizovaný. Ak sa tento ukazovateľ nezlepší, nebude pacient spokojnejší a ďalšie peniaze sa rozplynú ako dym z komína.
Kedy už konečne tam hore pochopia, že (zmanipulované) čísla ešte nikdy nikoho nevyliečili?